Už mi to príde ako klišé začínať článok rovnako ako minulý rok, ale musím to zopakovať. Dobrá nálada, ideálne počasie a veľa dobrých ľudí s chuťou pomôcť. Aj takúto podobu mala sobota 19. mája na detskej železnici v Košiciach, kde sa zišla skvelá partia hutníkov.
Hlboko si vážim ľudí, ktorí si nielen plnia bežné pracovné povinnosti, ale vedia urobiť aj niečo navyše a dokážu aj takto reprezentovať našu spoločnosť. Zaznelo hneď zrána pred zhromaždením 33 hutníkov a 13 dobrovoľníkov z detskej železnice z úst koordinátora podujatia Františka Gregora. „Myslím, si, že títo ľudia si obzvlášť zaslúžia uznanie od spoločnosti, pre ktorú pracujú, pretože oni sú dobrým príkladom ostatným kolegom a úspešnou budúcnosťou našej firmy. Nie je to len o tom, že tu strávia päť hodín pre dobrú vec, ale zároveň budujú imidž našej firmy. Mnohých sme inšpirovali a aj vďaka nášmu príkladu fungujú dobrovoľnícke aktivity aj v iných firmách, čo ma nesmierne teší.“ Ešte rozdať červené tričká, ochranné pracovné pomôcky, bagety, vodu a brigáda sa môže začať.
S prípravami dobrovoľníckeho podujatia v jednej z najväčších fabrík na Slovensku sa začína už niekoľko mesiacov dopredu. „Za tých 13 rokov, počas ktorých firma organizuje dni dobrovoľníkov sa vytvorili vynikajúce partie a priateľstvá. Je tu množstvo zanietencov či už z radov manažmentu, administratívy či výrobných prevádzok. Dobrovoľníci boli rozdelení do troch stanovíšť. V Čermeli bolo potrebné dokončiť výsadbu živého plota a spevniť časť svahu pred železničnou stanicou, dokončiť rozvod elektriny na povale staničnej budovy a pripojiť na elektrický a signalizačný rozvod technické miestnosti pri depe.
Na trati sa k slovu dostali silní chlapi s „ťažkou technikou“, z prevádzky Opravy oceliarní – výroba a renovácia náhradých dielov oceliarní, v podobe krompáčov a lopát pri čistení odvodňovacieho kanála. Partia chlapov okolo Paľa Petráša nikdy nesklamala a svoju robotu aj napriek jej obtiažnosti do bodky aj tentokrát spravila. Na konečnej stanici Alpinka bolo potrebné vybudovať prístupový chodník k stanici, vymaľovať historický drevený vagón, obnoviť ochranný náter na zábradlí pri trati na nástupišti a natrieť drevený obklad hangára pre drezíny. Do posledne menovanej aktivity sa zapojili Jana Hoffmannová a Eva Hunyadiová z úseku generálneho manažéra pre logistickej služby. „Do tejto akcie sa zapájame už niekoľko rokov a na detskej železnici sme už po druhýkrát. Robíme na úseku dopravy, preto máme k doprave blízko. Tešíme sa, že môžeme pracovať na čerstvom vzduchu, veľmi sa nám tu páči. Čas, ktorý tu strávime určite neľutujeme. Je tu skvelá partia, dobré počasie a spoznáme sa s novými ľuďmi,“ svorne sa navzájom dopĺňajú.
Na natieranie a prácu s drevom sa tešil aj Andy Billingham, ktorý sem zavítal už po tretíkrát. „Sme dobrá partia, poznáme sa a železnica sa mi páči. Oproti minulému roku sa tu toho veľa zmenilo. Dokončila sa stanica v Čermeli, pribudlo detské ihrisko, ktoré sme postavili minulý rok, živý plot rastie. Aj tu na Alpinke sa to mení. Pribudol hangár pre drezíny a replika pôvodnej stanice na Alpinke. Myslím, že chodiť na detskú železnicu sa oplatí,“ perfektnou slovenčinou vysvetľuje svoje pohnútky učiteľ angličtiny a prispievateľ do podnikových novín Oceľ východu. Vlastné záujmy išli bokom aj u Igora Molnára, ktorý pomáhal chlapom na trati pri čistení odvodňovacieho kanála. „ Niežeby som nemal čo na práci, ale dnes to opäť vyhrala železnička. Chodím tu už niekoľko rokov, nechcem porušiť tradíciu zvlášť v roku, kedy sa Košice hrdia titulom mesta dobrovoľníctva. Počasie je skvelé, partia dobrá, uvidíme aký hlboký a dlhý bude rigol, ale myslím, že dnes to bude super,“ dodal s úsmevom Igor Molnár, z divízneho závodu Doprava, ktorému sa podarilo celú brigádu aj fotograficky zdokumentovať.
Minuloročné dielo - detské ihrisko – prišiel skontrolovať a opäť pomôcť Marcel Novosad, viceprezident pre výrobu, spolu so synom Jakubkom. „Ihrisko sa mi páči. Už som ho bol aj otestovať, vyskúšal som smýkačku i hojdačku,“ prezradil najmladší dobrovoľník. Otec a syn si tento rok vyskúšali svoje sily pri budovaní prístupového chodníka na Alpinke. „Hlavne, že sme vonku. Prišli sme opäť, veľmi sa nám tu páčilo. V našej partii je i Jano Venglarčík (generálny manažér pre infraštruktúru IT - poznámka redakcie) a Róbert Žihlavník (generálny manažér pre logistické služby - poznámka redakcie), ktorí patria tak isto k zanietencom detskej železnice a aj preto sa teším na spoluprácu s nimi.“ prezradil nám šéf výroby.
Syna sa podarilo zlanáriť aj manažérovi TSZ pre dynamomateriál Jaroslavovi Takáčovi. „Nemusel som ho vôbec prehovárať, nie je tu prvýkrát, takže vie, čo ho čaká. Dnes sa budeme venovať výkopovým prácam, aby sme mohli uložiť elektrické a signalizačné káble medzi depom a technickými miestnosťami.“ Slová otca potvrdil aj študent Radoslav, ktorý sa vďaka otcovi venuje dobrovoľníctvu už deväť rokov.
Spolu s Mišom Tančákom a Štefanom Vojtkom tvoria vždy veselú partiu chlapov a zohratý tím. „Rok bez dobrovoľníckej brigády si už neviem ani predstaviť. Vynechal som len prvý ročník. Na detskej železnici som už po tretíkrát“ pridáva sa do rozhovoru Štefan Vojtko z finančného úseku. „Prídem rád aj na budúci rok aj keď už len ako dôchodca.“ Kolegovia svorne dodávajú, že oproti sedavej kancelárskej práci to pre všetkých veľká zmena a s úsmevom dodávajú, že konečne bude za nimi aspoň niečo vidieť. Pokiaľ to okolnosti a zdravie dovolia, dobrovoľníctvu sa nevyhýba ani pracovníčka útvaru generálneho manažéra pre dane Erika Jacková. „Sme tu už po štvrtýkrát a poväčšine sme maľovali vagóny. Tohto roku budem vysádzať živý plot spolu so Slávkou Talianovou, Erikou Bibenovou a jej manželom, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na našich dobrovoľníckych aktivitách. „Manžela som vôbec nemusela prehovárať, rád pomôže dobrej veci.“ Pridala sa do rozhovoru Erika Bibenová. Slávka Talianová sem zavítala po prvýkrát. „Na železničku vo voľnom čase už veľmi nechodím, ale sledujem ich aktivity a teší ma, že sa im darí. Na brigáde som po prvýkrát, nalákali ma sem kolegovia,“ priznáva dobrovoľnícky nováčik. Na záver vynikajúci guláš od našich z Medzeva iba umocnil dobrý pocit z vykonanej práce a prísľub, že o rok sa tu opäť stretneme.
ĎAKUJEME. NECH TO PARA TLAČÍ!
Foto: Igor Molnár
