22.10.2021
Patrónka železničiarov sv. Katarína Alexandrijská - patrónka železničiarov - už čoskoro pribudne aj na konečnej stanici Košickej detskej historickej železnice. Aj vy môžete prispieť na výstavbu zvoničky so sochou svätice na Alpinke.
V týchto dňoch dokončil umelecký rezbár Vladimír Tinák vytesávanie sochy svätice z 1,3 m vysokého klátu lipového dreva. Košická detská historická železnica tak bude mať sochu patrónky železničiarov sv. Kataríny Alexandrijskej. Časom by mala byť umiestnená v samostatnej zvoničke na stanici Alpinka, preto sa tentoraz obraciame na vás s prosbou o podporu tohto diela.
Naskenujte vami zvolený QR kód a prispejte na realizáciu tohto diela. Váš finančný príspevok pribudne na TRANSPARENTNÝ ÚČET DETSKEJ ŽELEZNICE, kde môžete sledovať vaše príspevky, za ktoré vám vopred ĎAKUJEME.
TRANSPARENTNÝ ÚČET v Slovenskej sporiteľni, a. s.: IBAN SK95 0900 0000 0051 6934 7125
ĽUBOVOĽNÁ VÝŠKA PRÍSPEVKU
Rozhovor (uverejnený v R-žurnáli 3/2021)
Na Alpinke pribudne drevorezba patrónky železničiarov
Svätá Katarína Alexandrijská je už celé roky patrónkou rôznych povolaní, ktoré majú dočinenia s kolesom, teda aj železničiarov. Od roku 2009 sa k nej hlásia aj tí slovenskí. Za patrónku ju prijme aj Košická detská historická železnica a jej podobizeň zhotoví rezbár Vladimír Tinák (60). Drevenú plastiku sv. Kataríny Alexandrijskej začal vytesávať z dreva koncom letných prázdnin, hotová by mala byť začiatkom zimy a neskôr umiestnená v areáli košickej železničky. V rozhovore s Michaelou Tkáčovou sa podelil o svoju prácu i vzťah k drevu.
Koľko času venujete drevorezbe?
Dreveným plastikám venujem všetok voľný čas od mojich 30 rokov. Prvým dielom bol pustovník, ktorý je dodnes vyvesený doma nad krbom. Rezbárstvu sa však venujem popri zamestnaniu. Hrubú robotu, na ktorú potrebujem motorovú pílu, vykonávam v exteriéri, detaily vznikajú doma v dielničke. Tam je pokoj, rádio, vôňa dreva... Sú dni, kedy tvoriť nemôžem, ale i také, kedy robím od rána do večera.
Mali ste aj netvorivé obdobie?
Dva roky som netvoril, išlo však o zdravotné problémy.
Na čo myslíte pri tvorbe?
Myslím na konkrétnu osobu, ktorú vyrezávam. Sústredenosť je veľmi dôležitá.
Koľko trvá, kým z dreveného klátu vystúpi skutočná postava?
Záleží od veľkosti, či náročnosti tvarov. Bežná plastika menšej figúry zaberie vyše 100 hodín. Za 200 hodín ju viem urobiť detailne.
Kto vás naučil vyrezávať?
Som samouk. Vyštudovanú mám drevársku priemyslovku vo Zvolene, kde som sa čo-to naučil. Postupne začali vznikať reliéfy, sochy a potom sa to vyvinulo v profesionálnu záľubu. Človek musí odhadnúť svoje sily, len tak dostane sochu do pohybu a osvojí si rôzne detaily.
Aký druh umenia máte najradšej?
Výtvarné, pretože súvisí so sochárstvom. Obdivujem prácu Svetozára Ilavského, či už ľudsky alebo profesionálne. Žiaľ, k maľovaniu vzťah nemám.
Kde čerpáte nápady?
Nápady prichádzajú väčšinou od ľudí. Ak robím dar, o obdarovanom musím vedieť čo najviac. Potom príde myšlienka čo mu zhotoviť.
Aké drevo najčastejšie používate?
Najradšej robím z orecha, ale k bežne dostupným patrí topoľ, lipa a dub. Orech je problematický, dá sa použiť len na istý druh drevorezieb, má výraznú kresbu.
Kedy sa tvorí najlepšie?
Konkrétnu hodinu nemám, z ročného obdobia je inšpirujúca zima. Pozerám na sneh, vonku je nepohoda a v dielni pokojne pracujem.
Aký vzťah máte k železnici?
Som mechanik v depe v Nových Zámkoch, je to moje živobytie. Otec bol železničiar a ja v tom pokračujem. Ak cestujem na dlhé trasy, uprednostním vlak, na kratšie auto.
Ako vznikla spolupráca s košickou detskou železnicou?
Pred 11 rokmi ma kontaktoval bývalý generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko Pavel Kravec, či by som nezhotovil sv. Katarínu Alexandrijsku do Nových Zámkov. Teraz ma oslovil opäť, tentoraz na žiadosť Ľubomíra Lehotského, riaditeľa detskej železnice z Košíc. Takto som sa o vašej železničke dozvedel a chystám sa ju navštíviť.
Ako bude vyzerať socha pre túto unikátnu železničku?
Drevorezbu sv. Kataríny Alexandrijskej vyrezávam z topoľa. Je potrebné, aby kresba dreva nepokazila štruktúru sochy. Topoľ je čistý, bezfarebný, takže viem dorobiť kolorovanie, či tvary. Socha odzrkadlí život sv. Kataríny. Nebudú chýbať atribúty pohybu, korunka, meč, kniha, zlomené koleso. Vysoká bude približne jeden meter s pôdorysom 40 x 40 cm.
Vladimír Tinák (1961)
Rodák zo Šurian. Vyštudoval SPŠ drevársku vo Zvolene. Miluje drevo a prácu s ním. Vo svojom živote ho ovplyvnil prof. Barcík. Vďačí mu za podnet pracovať s drevom po umeleckej stránke. Dodnes je pravidelným účastníkom rezbárskych stretnutí a sympózií.
Sv. Katarína Alexandrijská (4. stor.)
Bola neobyčajne krásna a vzdelaná. Uverila v kresťanstvo, ktoré šírila po svete. Vďaka nej stovky ľudí opustilo bludné učenie. Odmietla sobáš s pohanským cisárom Maxentiom, s ktorým ju tajne, bez jej vedomia, zasnúbili. Trestom za neposlušnosť malo byť jej bičovanie a umučenie na kolese obitom klincami. Dlhé dni ju nechávali bez potravy, no Katarína sa však vždy zázračne uzdravila. Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny. Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich čo dočinenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníh tlačiarov, obuvníkov a napokon aj železničiarov.
